Ty dnes sa ma pýtaš, Pane,

 aký mám pre Teba dar. 

Ja však mám len prázdne dlane,

 v nich prosbu nesiem na oltár. 

Prosbu tichú: 

Odpusť nám našu pýchu, 

odpusť, že myslíme len na seba.

Zabúdame na Teba - odpusť! 

Tento svet nás zaslepil,

 hriech nám oči zalepil. 

Odpusť, že nemáme pre Teba čas, 

tak príď a posilni nás. 

Každý z nás má v sebe jasle malé, 

možno čisté, ale chladné, kamenné, 

čo potrebujú Ježišovho dychu teplo, 

v ktorých svieti slabé, matné svetlo - 

srdce, pripravené k premene. 

Ochotné prijať, čo Pán sveta daroval. 

Možnosť by sa v jasliach nášho srdca 

Ježiš Kristus denne zrodzoval.

/ anonym/